Čínska ľudová republika si ide svojou cestou a eliminuje pritom hrozby z demokratického sveta, ktoré by mohli ovplyvniť jej obyvateľov.
Vlastne je otázne, čo možno považovať za hrozbu.
Každý človek v tomto pojme môže vidieť niečo iné. Je lepšie mať cenzúru a určitý režim, pričom je pravdepodobnejšia ochrana pred neporiadkom zo západu či z únie, alebo je lepšie mať slobodu médií či slobodu ako takú, avšak tvorenú demokratickými stranami, ktorá so sebou prináša okrem iného i morálny odpad, neporiadok a chaos?

Je mi jasné, že každý človek zastáva iné priority, niekto slobodu, iný poriadok, avšak nájde sa dosť ľudí, ktorí neuznávajú žiadne. Potom sa sloboda mení na neporiadok, v ktorom utrpia ujmy i slušní ľudia, vlastne tí su bezbranní a teda ľahkým terčom, na ktorom sa dá obohatiť, alebo chtiac nechtiac zapadnú do rozvíreného hurikánu zvrhlostí, podvodov, apatie, drog a kriminality. Ale na druhej strane, ľudia nechcú ani určitý režim, slobodu si treba vážiť.

Po tejto dlhšej úvahe, ktorá je však na ujasnenie témy v tomto článku potrebná, tak prichádzam konečne k informácii, ktorá možno vyvolá úsmev, možno uznanie, možno nespokojné krútenie hlavami nad tým, akou cestou zasiahla Čínska ľudová republika do svojej ekonomiky, ale vlastne skôr do morálnej otázky svojej krajiny.
V Číne nájdeme bez nadsázky humoru a celkom vážne úrady, ktorých aktivita tkvie v konfiškovaní všetkého pornografického materiálu, aký sa v tejto krajine nachádza. /Alebo už možno lepšie povedať, nachádzal/.

Prechovávanie takéhoto materiálu je v krajine trestné a pracovníci z dotyčného úradu chodia na prehliadky, pričom len v roku 2014 takto skonfiškovali /vzali/ dokopy až 15 790 000 kusov materiálu, ktorý označujeme ako pornogafia.  Jedno je teda jasné, Čína si na takomto druhu podnikania odmieta stavať svoju ekonomiku. A ako vieme, takýto materiál je v našom odlišnom svete vítaný, autori takýchto videí musia zarábať veľké peniaze, avšak čínskych kupcov už nájdu obtiažnejšie.