Život pred deťmi, a život s nimi. Bezpochyby má každý z nich svoje čaro. V mojom prípade som si už len zaspomínala, aké to bolo predtým, než mi deti prevrátili život naopak. Ten bezstarostný život, kedy človek rieši len prácu, prípadne školu, a svoj voľný čas. Aký vlastne bol? Keď nad tým tak teraz uvažujem, tak ma napadajú len dve slová. Jednoduchší a pomalší. Vtedy žena nerieši kedy pôjde na nákupy, do kina, kedy vyrazí „len tak von“ na kávu, kedy sa vráti domov, a čo všetko ju ešte doma čaká. Pretože to urobí kedy sa jej zachce, kedy má chuť a keď to aj neurobí, nič sa nedeje. Určite to bol život jednoduchší, ale podľa mňa tak nejak neúplný.

Na druhej strane stojí ten život „s nimi,“ s deťmi. S manželom a vlastnou rodinou, ten život, ktorý dáva zmysel, ten život, v ktorom žena vie že je naozaj jej, ten život, kedy sa nemôže stať že nemáte čo robiť. A ak sa tak aj náhodou stane, je vysoko pravdepodobné že radšej skončíte doma v posteli alebo na gauči pri dobrom filme než by ste išli niekde von, aj keď ste si už stokrát povedali že určite pôjdete. Je to život v ktorom vieme spraviť sto vecí za hodinu bez toho aby sme si to vôbec uvedomovali, život kedy si vieme zadeliť čas tak že v ňom všetko má svoje miesto. A tým nemám na mysli len mamičky na materskej, ale aj tie s pracovnými povinnosťami, ktoré čaká každý deň doma staré dobré druhé kolo. Keď viete, že tí maličkí ľudia sú od Vás absolútne závislí, keď viete, že máte v sebe toľko lásky o ktorej sa Vám ani nesnívalo, keď viete, že pre niekoho budete celý svet už navždy.

Obe tieto obdobia sú krásne. Väčšina z nás si aj oboma prejde. A určite ten bezstarostný život občas chýba a padol by dobre. Ale len na chvíľu, pretože už keď „ich“ máte tak viete aj to, že život v ktorom by zrazu neboli by nestál za nič a niečo by Vám v ňom strašne chýbalo 🙂