Vždy som bola posadnutá tým, aby som vyzerala ako z časopisu. Moje kamarátky sa mi vždy smiali, že som povrchná, občas aj, že som totálne zahľadená do seba. No ja som vedela svoje. Vždy som bola totálne zakomplexovaná a v škole si zo mňa neustále robili srandu. Nosila som okuliare s dosť silnými dioptriami a práve preto sa mi posmievali. Posmešky som znášala len veľmi ťažko, preto som si hneď pri prvej príležitosti kúpila kontaktné šošovky. Škoda len, že sa to nedalo spraviť skôr, pretože by som sa vyhla veľkým nervom a plačom do vankúša. Napriek tomu som bola šťastná, keď som ich konečne mala.

Napriek tomu som sa trochu cítila ako bez nohy, keď som nemala žiadne okuliare. Vedela som, že teraz môžem dať mojim očiam úplne nový rozmer, len som musela prísť na to, ako to urobím. Keďže som bola ako škaredé káčatko, chcela som zo seba urobiť micku, ktorá sa bude cítiť dobre a sebavedomo. Preto som sa rozhodla, že sa začnem viac líčiť. Predtým som s tým nemala žiadnu skúsenosť, takže som si musela nájsť svoj vlastný štýl, ako to urobiť. Začala som s linkami, pokračovala som rúžom a jednoducho som si našla svoju vlastnú cestu, ako byť so sebou spokojná. Vedela som však, že to musím niečím podčiarknuť, preto som sa rozhodla, že si dám umelé mihalnice.

Moje kolegyne sa síce na mňa pozerali ako na namyslenú paničku, no ja som sa cítila lepšie, ako kedykoľvek predtým. Neverila by som, že sa dokážem cítiť tak veľmi dobre v niečom, čo v podstate nie je prirodzené. Ale tým, že som sa cítila dobre, som dobre aj vyzerala. A bola som si istá, že to zo mňa moje okolie aj cíti. Mala som toľko nápadníkov, až sa mi tomu nechcelo veriť. Po tom, čo sa mi na strednej škole všetci smiali to bola skutočne neuveriteľná zmena. Najhlavnejšie však bolo, že ja som sa cítila dobre.